Blbiny ma bavia

Hneď prvý dojem bol jasný - príjemná a priateľská atmosféra pobočky si získali moje srdce. Do takej práce je potom radosť chodiť! Ani s deťmi to nebolo inak. Ich živelnosť a úprimnosť ma dennodenne uchvacovali a bavili. Kúzlo takej živelnosti má moc človeka strhnúť a zalomcovať s jeho vlastným stereotypným svetom. Keď deti spievali, skákali, hulákali, blbli a šaleli, chcelo sa spievať, skákať, hulákať, blbnúť a šalieť aj mne.  

Už môj samotný začiatok nástupu do práce mal svoju pečať, keď jedno dievča z klubu (na margo môjho snedého výzoru) prehlásilo: "Vy vypadáte, že jste s náma tady v klubu a né, že tady pracujete..." Tento bonusový prejav spolupatričnosti zvýšil medzi nami priateľskú atmosféru a takisto slovenčina nedala dlho čakať na svoju pozitívnu odozvu, nakoľko hromada slovenských slov prešla aj do hovorovej rómčiny. A vzájomné porozumenie je predsa základ.

Dni, týždne a mesiace nášho spoločného klubovania boli naplnené výtvarnými a tvorivými dielňami, spevom, hrami, doučovaním, tancom, rozhovormi, smiechom, výkrikmi, vybíjaním prebytočnej energie, prechádzkami, workshopmi, vzdelávacími aktivitami, bubnovaním na bicie, boxovaním a ako inak, počítačmi. Za celú dobu mi prišlo najdôležitejšie podporovať a rozvíjať v deťoch hlavne to, čo im ide prirodzene dobre a ostatné pridávať až potom, ako nadstavbu. Netlmiť v nich zbytočne to, čo im je vlastné, ich nespútaný temperament, a pokiaľ možno, pripojiť sa k ich blbnutiu, nechať si kožou prestúpiť ich radosť i hnev, pochopiť, s čím za nami prichádzajú, rozšíriť svoje srdce za hranice a nebáť sa odpúšťať i to, čo už prešvihlo našu vlastnú mieru. Lebo až keď sa človek cíti plne prijatý, dokáže sám prijímať a vnímať aj hĺbku posolstva obsahu za formou. Za toto poznanie som deťom v klube obzvlášť vďačná, lebo akokoľvek nepozorné sa nám neraz zdali, vždy sa ukázalo, že vnímajú a nasávajú všetko ako špongia. Je preto obzvlášť dôležité, čím ich vnútro plníme. Mala by to byť, v mojich očiach, v prvom rade viera v ich vlastný dobrý život.

Na záver tohoto výronu spontánne nakumulovaných múdier sa chcem z celého srdca poďakovať: za prácu, priateľstvá, atmosféru, skvelý pracovný kolektív, nadobudnuté skúsenosti a v neposlednom rade za trpezlivosť so mnou a mojím vlastným temperamentom. ĎAKUJEM VÁM! Budete mi veľmi chýbať, dievčatá z práce i detiská predrahé!