Přečtěte si reportáž z Venezuely, země zmítané politickou a humanitární krizí. Jak tu pomáhá Člověk v tísni?
Publikováno: 30. 1. 2020 Doba čtení: 3 minutyPřinášíme vám reportáž redaktorky slovenského Denníku N, která navštívila Venezuelu. Zemi sužuje hluboká politická a humanitární krize. Reportérka se během své cesty setkala se zaměstnanci lidskoprávní mise Člověka v tísni, kteří ji pomohli pochopit situaci v zemi.
O tichej vojne, ktorá má humanitárne následky
Život sa zastavil a vrátil kdesi do minulosti, sociológovia vravia, že ľudia tu teraz žijú ako v 19. storočí. To je Caracas v roku 2019, hlavné mesto kedysi najbohatšej krajiny v Latinskej Amerike.
Venezuela je už niekoľko rokov ponorená aj do hlbokej politickej a humanitárnej krízy. Caracas je v súčasnosti divadlom neustálych politických protestov. Niektoré, oficiálne zvolané lídrom opozície Juanom Guaidóom, trvajú aj niekoľko dní bez prerušenia.
Študenti, mladí ľudia, aktivisti, no aj bežní občania a občianky protestujú proti Nicolásovi Madurovi a demonštrácie sú tu často sprevádzané mimoriadnym násilím. No existujú tu aj takzvané „protipochody“: skupiny podporujúce vládu, ktoré majú prístup k zbraniam, spolu s ozbrojenými jednotkami takto v krajine udržiavajú klímu útlaku.
„Skupiny podporujúce vládu majú povolenie zabíjať,“ vravia miestni aktivisti. „Jediné, čo nás odlišuje od občianskej vojny, je to, že opozícia nemá zbrane.“
Miestni preto hovoria o tichej vojne, ktorá však má rovnako rozsiahle humanitárne následky ako ozbrojené konflikty.
SOS Venezuela
Zbierka SOS Venezuela, ktorú organizácia Člověk v tísni v roku 2019 spustila v dôsledku zhoršujúcej sa situácie v krajine, pomáha zabezpečiť obedy pre deti zo školy v sociálne vylúčenej štvrti v Caracase a podporuje miestne organizácie v práci v oblasti ľudských práv.
„Pre Člověka v tísni však bolo zásadné pokračovať v podpore tých, ktorí ostávajú v krajine a obraňujú hodnoty slobody, spravodlivosti a demokracie v tom najširšom význame,“ hovorí Argüellová.
„Ľudia a organizácie, s ktorými vo Venezuele spolupracujeme, vyvíjajú veľké úsilie, aby obhájili slobodu slova, práva politických väzňov a životy aktivistov a aktivistiek. Záujem o ich prácu, solidarita a pomoc sú to najmenej, čo by mali dostať od medzinárodnej komunity.“
V rozbúrenom Caracase je takmer každá jedna stena pomaľovaná politickým grafitmi. Ľudia, ktorí cestujú po meste alebo sa tu stretávajú, si medzi sebou šepkajú: tam je protest, radšej tam nechoď.
V meste ani v krajine neexistuje žiadna istota, všetko sa neustále mení a život je náročný. To, či zajtra budú dostupné potraviny, aké budú ich ceny, či potečie voda alebo či pôjde elektrina, sa nikdy nedá povedať s istotou.
Lucia Argüellová, vedúca latinskoamerických programov organizácie Člověk v tísni, ktorá v krajine pôsobí, hovorí, že ľudskoprávna kríza vo Venezuele sa výrazne zhoršila okolo roku 2017, keď do ulíc vyšli tisíce občanov.
„Tieto protesty spôsobili napätie vo vládnom sektore a vyústili do výrazných porušení ľudských práv: vyše 124 ľudí bolo zabitých za menej ako tri mesiace, takmer 2000 ľudí bolo zranených, okolo 5400 ľudí bolo zadržaných a vyše 750 civilistov sa ocitlo pred vojenských súdom. Krátko nato sa politická kríza vymkla z rúk a prispela k závažnej humanitárnej katastrofe, ktorú však autoritárska vláda v krajine sústavne popiera.“